O chove vtákov
Nespočetné množstvo rozmanitých druhov okrasných vtáčikov, ktoré sa môžu správať či už v klietke alebo vonkajšie voliére, je k dostaniu u chovateľov aj v obchodoch so zvieratami. A každý vtáči druh má rozličné požiadavky na potravu, bývanie, starostlivosť.Papagáje sú najznámejšou a najobľúbenejšou skupinou exotických vtákov chovaných pre okrasu a potešenie. Jedná sa o ucelený poriadok, ktorého domovom sú prevažne tropické oblasti sveta. Dnes poznáme okolo 330 druhov papagájov, radených do 78 rodov.
Zjednodušene delíme papagáje do troch samostatných skupín, sú to loriovité (lori, charmozin, vini), kakaduovité (podčeľade kakaduovia, korely) a papagájovité (podčeľade kakapovia, nestorovia, papagáje, papušínkovia).
Papagáje sú veľmi inteligentné, milé a učenlivé vtáky. Najviac sa oceňuje ich schopnosť napodobňovať ľudský hlas. Väčšinou sú to spoločenské zvieratka, je potrebné im ich prítulnosť a spoločenskosť oplácať rovnakou mierou. Svojimi nárokmi je starostlivosť o papagája porovnateľná so starostlivosťou, ktorú vyžaduje pes. Ak sa vtákovi nebudete dostatočne venovať, môžu sa u neho prejaviť rôzne poruchy správania.
Od ostatného vtáctva sa líšia svojou pestrofarebnosťou, ktorú priťahujú pozornosť partnera, ale i nás, ľudí. Niektoré druhy majú ochranné sfarbenie, ktoré im umožňuje uniknúť predátorom. Túto pestrofarebnosť tvoria dokonale usporiadané perie, ktoré papagáje každý rok mení, tzv. plznú. Tento proces trvá niekoľko týždňov, pričom sú staré, poškodené pera nahradené perami novými. Každý papagáj strávi veľa času tým, že si prečesáva perie. Hoci sa to nezdá, je to veľmi dôležitá činnosť. V perí môže mať rôzne baktérie, blšky alebo ho môže mať len pokrútené, čo by vadilo letu. Operenie je udržiavané v dobrom stave prachovým púdrom, ktorý sa vytvára v pudrotvornom perí. Papagáje majú len veľmi slabo vyvinutú kostrčnú žľazu, a tak si perie nemastí tukom.
Namiesto čeľustí sa vtákom vyvinuli zobáky. Sú silné a ľahké, aby im nebránili v pohybe, predovšetkým v lete. Slúžia na pridržiavanie sa na vetvách, lúskanie tvrdých orechov a semien, k rozdrobovaniu potravy na menšie kúsky, na filtrovanie potravy z vody, k lapanie letiaceho hmyzu alebo vysávanie nektárov z kvetov. Uplatní sa tiež pri súboji alebo pri dôkladnej úprave peria. Zobák je vysoký, hákovitý zahnutý, horná čeľusť výrazne presahuje spodnú. Horná čeľusť nie je pevne zrastená s lebkou, môže sa pohybovať hore a dole, spodná čeľusť sa pohybuje aj do strán. Jazyk papagájov je veľmi pohyblivý, masívne, svalnatý a s chuťovými bunkami, niekedy má na špičke dokonca jamku, ktorá slúži ako lyžička napr na vyberanie semien z kalichovitých plodov, alebo akási kefka k zbieraniu nektára z kvetov (loriové).
Noha papagájov je samostatným nástrojom. Behák je krátky, značne otáčavý, dva prsty smerujú dopredu a dva dozadu (zygodaktylna noha), noha je tak dokonale stavaná na šplhanie po vetvách i k uchopeniu potravy a jej podanie do zobáku, čo je opäť vtáčej ríši ojedinelé.
Sú to dlouhoveké vtáky, väčšie papagáje sa môžu dožiť veľmi vysokého veku. Andulka žije 12 - 15 rokov, korela 20 rokov, amazoňan portorický 82 rokov, kakadu žlutočečelatý až 119 rokov. Dĺžka života je samozrejme závislá na úrovni chovateľskej starostlivosti.
